Naj o jaskyniach

Kras a jaskyne na Slovensku - Výber z faktografických údajov

Typy krasových území

Krasové územia zaberajú na Slovensku rozlohu vyše 2700 km2. Z morfologického hľadiska je v horských polohách zastúpený planinový kras (Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj, Galmus), kras masívnych chrbtov, hrástí a kombinovaných vrásovo-zlomových štruktúr (Strážovské vrchy), rozčlenený kras monoklinálnych hrebeňov a chrbtov (Nízke Tatry, Veľká Fatra) a kras bradlovej štruktúry (Pieniny, Vršatské bradlá). V kotlinách sa vyskytuje kras travertínových kôp a kaskád (Dreveník, Bojnice, Bešeňová), kras izolovaných krýh a tvrdošov, ako aj kras úpätných plošín a terás. Kras travertínových kôp a kaskád sa miestami vytvoril aj v horských polohách (Hincava, Starohorská dolina, Revúcke podolie). V stredoeurópskom miernom klimatickom pásme sa v najvyšších polohách nad hornou hranicou lesa vyskytuje vysokohorský kras (Belianske Tatry, Červené vrchy v Západných Tatrách, Ďumbiersky kras v Nízkých Tatrách), ktorého geologickú stavbu určujú vrásovo-zlomové alebo monoklinálne štruktúry. Osobitný charakter má kryptokras viažuci sa na izolované šošovky kryštalických vápencov v podloží nepriepustných hornín (Ochtinský kryptokras v Revúckej vrchovine).

Počet jaskýň, územia s najväčším výskytom jaskýň

Na Slovensku je známych vyše 7100 jaskýň, vrátane kratších jaskýň previsového charakteru. Najviac registrovaných jaskýň je v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), Veľkej Fatre, Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách.

V akých horninách sú jaskyne vytvorené?

Naše jaskyne sú vytvorené najmä v druhohorných strednotriasových vápencoch, menej v travertínoch, sporadicky i v iných menej rozpustných horninách. Vyše 180 jaskýň je vytvorených v nekrasových horninách (andezity, bazalty a ich vulkanoklastiká, pieskovce, kremence, granity, bridlice, kremeň).

Akými prírodnými procesmi sa vytvárali jaskyne?

Z hľadiska genézy sa u nás vyskytujú rôznorodé typy jaskýň. Syngenetické jaskyne, vytvorené súčasne s horninou, predstavujú travertínové kráterové jaskyne, jaskyne travertínových konštruktívnych vodopádov, vulkanicko-exhalačné a vulkanicko-explozívne jaskyne. Epigenetické jaskyne, vytvorené geomorfologickým procesom po vzniku horniny, predstavujú korózne, korózno-rútivé, fluviokrasové (korózno-erózne), fluviokrasovo-rútivé, rozsadlinové, rozsadlinovo-rútivé, rozsadlinovo-korózne, sutinové, vyvetrané jaskyne a iné.

Najdlhšie a najhlbšie jaskyne

Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň dlhý vyše 41 km. Jeho súčasťou je Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, jaskyňa Vyvieranie, Demänovská jaskyňa mieru, Demänovská ľadová jaskyňa a ďalšie menej významné jaskyne. Najhlbšie sú Hipmanove jaskyne (Starý hrad – Večná robota) na Krakovej holi v Nízkych Tatrách, ktorých vertikálne rozpätie je 495 m.

Najdlhšie jaskyne (stav k 1. 3. 2017 – Spravodaj SSS, 1/2017)

Poradie	Názov	Poloha	Dĺžka
1	Demänovský jaskynný systém	Nízke Tatry	41 463 m
2	Mesačný tieň	Vysoké Tatry	31 840 m
3	Systém Stratenskej jaskyne	Slovenský raj	23 670 m
4	Jaskyňa mŕtvych netopierov	Nízke Tatry	21 042 m
5	Štefanová	Nízke Tatry	16 720 m
6	Javorinka	Vysoké Tatry	11 936 m
7	Jaskyňa zlomísk	Nízke Tatry	11 248 m
8	Skalistý potok	Slovenský kras	8 215 m
9	Hipmanove jaskyne	Nízke Tatry	7 567 m
10	Domica – Čertova diera	Slovenský kras	6 603 m
11	Jaskyňa v Záskočí	Nízke Tatry	5 034 m

Najhlbšie jaskyne (stav k 31. 3. 2017 - Spravodaj SSS, 1/2017)

Poradie	Názov	Poloha	Hĺbka / prevýšenie
1	Hipmanove jaskyne	Nízke Tatry	499 m
2	Javorinka	Vysoké Tatry	480 m
3	Mesačný tieň	Vysoké Tatry	451 m
4	Skalistý potok	Slovenský kras	376 m
5	Jaskyňa mŕtvych netopierov	Nízke Tatry	324 m
6	Javorová priepasť	Nízke Tatry	313 m
7	Jaskyňa v Záskočí	Nízke Tatry	284 m
8	Čiernohorský jaskynný systém	Vysoké Tatry	232 m
9	Kunia priepasť	Slovenský kras	203 m
10	Tristarská priepasť	Belianske Tatry	201 m
11	Demänovský jaskynný systém	Nízke Tatry	196 m

Najdlhšou jaskyňou v travertínoch je Puklinová jaskyňa Pleky, ktorá sa nachádza na Dreveníku v Hornádskej kotline a dosahuje dĺžku 100 m. Najdlhšou jaskyňou bradlového pásma je jaskyňa Aksamitka (330 m) v Pieninách. Najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou je Jaskyňa pod Spišskou (740 m) v pieskovcoch Levočských vrchov.

Najvyššie a najnižšie položené jaskyne

Najvyššie položené jaskyne sú v Červených vrchoch v Západných Tatrách. V nadmorskej výške 2077 – 2080 m sa nachádza priepasť Vyšná Kresanica a ďalšie tri menšie jaskyne. Najväčšou jaskyňou s vchodom vo výške nad 2000 m n. m. je Nová Kresanica dlhá cca 820 m a hlboká 183 m. V hlbinnom magnezitovom ložisku v Podrečanoch pri Lučenci sa zdokumentovala krasová kaverna na horizonte 120 m n. m. a v Bankove pri Košiciach jaskyne na horizonte 50 m n. m., ktoré sa odkryli ťažbou.

Okrajové jaskyne podľa svetových strán

Najzápadnejšou jaskyňou je Abrázna jaskyňa v Devínskej časti Malých Karpát, ktorá je pozostakom pobrežnej modelácie bývalého treťohorného mora. Najvýchodnejšie situované sú Ďakova a Pustajova jaskyňa v pieskovcoch Bukovských vrchov na území Národného parku Poloniny. Najsevernejšie sú jaskyne v pieskovcoch Babej hory, najjužnejšie jaskyne vo vulkanoklastických horninách Burdy medzi ústim Hrona a Ipľa do Dunaja.

Najväčší podzemný priestor

Najväčší podzemný priestor je Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni s dĺžkou 192 m, priemernou šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m2 a objemom 79 017 m3. Druhým najväčším je Bystrickým dóm (objem 52 000 m3, výška 40 m) v Jaskyni mŕtvych netopierov v Ďumbierskom krase.

Pozoruhodné formy sintrovej výplne jaskýň

Najväčší stalagmit vysoký 32,6 m je v Krásnohorskej jaskyni, ktorá sa nachádza v severnej časti Silickej planiny v Slovenskom krase. Jaskyňa Domica patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu sintrových štítov a bubnov na svete. Gombasecká jaskyňa je výnimočná výskytom tenkých a krehkých trubicovitých sintrových brčiek. Najväčšie náteky bieleho mäkkého sintra sú v Harmaneckej jaskyni.

Jaskyne s ľadovou výplňou

Ľadová výplň sa trvale alebo občasne vyskytuje vo viac ako 60 jaskyniach. Štyri jaskyne z nich sú vytvorené v travertínoch a štyri v nekrasových horninách. Z klimatickogeografického hľadiska sú jaskyne s ľadovou výplňou najviac zastúpené v oblastiach s horskou chladnou, studenou a veľmi studenou klímou (84,8 %).

Najväčší objem ľadu

Najväčší objem ľadu je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110 100 m3), ktorá patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či jaskyňu Scărişoara v rumunskom pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne už tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m.

Medzi významné ľadové jaskyne ďalej patrí Demänovská ľadová jaskyňa, Veľká ľadová priepasť na Ohništi v Nízkych Tatrách, Ľadová priepasť v Červených vrchoch a iné. Z trvale zaľadnených jaskýň najnižšie situovanou ľadovou jaskyňou je Silická ľadnica (vchod vo výške 503 m n. m.) na Silickej planine v Slovenskom krase.

Jaskyne s aragonitovou výplňou

Najvýznamnejšia je kryptokrasová Ochtinská aragonitová jaskyňa na Hrádku v Revúckej vrchovine, náhodne objavená pri razení geologickej prieskumnej štôlne v roku 1954. Bohatosťou a rôznorodosťou foriem aragonitovej výplne sa radí medzi najhodnotnejšie aragonitové jaskyne na svete.

Najväčší troglobiont – pravý jaskynný živočích

V jaskynnom prostredí so špecifickými ekologickými podmienkami sa vyskytujú viaceré endemity a relikty suchozemskej i vodnej fauny. Najväčší troglobiont – pravý jaskynný živočích u nás sa našiel v Gombaseckej jaskyni neskôr aj v Domici. Slepá mnohonôžka rodu Typhloiulus sp. (dĺžka tela 26 mm; priemer tela 1,1 mm; počet článkov trupu 77; počet párov nôh 147) je prvým nálezom troglobiontnej mnohonôžky na Slovensku. Počtom nôh predstavuje najnohatejšieho živočícha našej fauny vrátane povrchových mnohonôžok a článkonožcov.

Najmenší troglobiont

Najmenší troglobiont, chvostoskok Megalothorax tatrensis. V roku 2013 objavený v štyroch jaskyniach Nízkych Tatier, vrátane Demänovského jaskynného systému. Dosahuje veľkosť tela iba 0,38-0,55 mm a vyskytuje sa prevažne na hladine jazierok. Oproti povrchovým druhom má morfologické adaptácie na jaskynné podmienky ako napr. predĺžený pazúrik na končatinách kvôli pohyb po klzkom povrchu alebo výraznejšie vyvinuté zmyslové chĺpky na tele alebo tykadlách.

Najväčšie druhové zastúpenie netopierov

V jaskyniach Jasovskej skaly v Medzevskej pahorkatine sa zistilo až 19 druhov netopierov – najväčšie druhové zastúpenie netopierov na jednej jaskynnej lokalite na Slovensku. V jaskynnom systéme Čertova diera – Domica v Slovenskom krase sa pozorovalo 16 druhov netopierov.

Osteologické nálezy

Bohatými osteologickými nálezmi (kosti pleistocénnych stavovcov) sa vyznačuje Medvedia jaskyňa a jaskyňa Psie diery v Slovenskom raji, Medvedia jaskyňa v Jánskej doline v Nízkych Tatrách, Medvedia jaskyňa v Suchej doline v Západných Tatrách a Važecká jaskyňa.

Významné archeologické náleziská

Medzi významné archeologické náleziská patrí Ardovská jaskyňa, Babská diera, Domica, Majda-Hraškova jaskyňa, Kostrová jaskyňa (Slovenský kras), Jasovská jaskyňa (Medzevská pahorkatina), Veľká ružínska jaskyňa (Čierna hora), Šarkanova diera (Volovské vrchy), Liskovská jaskyňa (Liptovská kotlina), Mažarná (Veľká Fatra), Dúpna diera (Strážovské vrchy), Prepoštská jaskyňa (Prievidzská kotlina), Čertova pec (Považský Inovec), Deravá skala a Tmavá skala (Malé Karpaty) a iné.

Najstaršie písomné zmienky o jaskyni

Najstaršie písomné zmienky o jaskyni na území Slovenska z rokov 1220 a 1224 sa vzťahujú na Jaskyňu na Skalke (Benediktovu jaskyňu) pri Trenčíne. Najstarší nápis v Jasovskej jaskyni je z roku 1452.

Prvé sprístupnené jaskyne na Slovensku

Prvou sprístupnenou jaskyňou bola Plavecká jaskyňa v Malých Karpatoch na podnet majiteľa tamojšieho panstva grófa Pálffyho niekedy v rokoch 1802 – 1809. Jasovskú jaskyňu sprístupnila rehoľa premonštrátnych kanonikov v roku 1846. Dobšinskú ľadovú jaskyňu sprístupnili v roku 1871, Beliansku jaskyňu v roku 1881. Demänovskú ľadovú jaskyňu začali sprístupňovať v prvej polovici 80. rokov 19. storočia.

Prvá elektricky osvetlená jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Jej osvetlenie Bunsenovými horákmi zaviedli v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie v roku 1887.

Najviac navštevované sprístupnené jaskyne

Najväčšiu ročnú návštevnosť z našich sprístupnených jaskýň má Demänovská jaskyňa slobody (v posledných rokoch 155-tisíc až 175-tisíc osôb). Medzi najviac navštevované jaskyne ďalej patrí Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa a Demänovská ľadová jaskyňa.

Jediná sprístupnená jaskyňa s podzemnou plavbou

Jedinou sprístupnenou jaskyňou s podzemnou plavbou pre návštevníkov je jaskyňa Domica, ktorú v minulosti postihli viaceré katastrofálne záplavy. V posledných rokov sa v jej povodí uplatňujú ochranárske opatrenia, aby poľnohospodárska činnosť nespôsobovala eróziu pôdy a znečisťovanie vôd, ktoré sa dostávajú do jaskyne.

Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku

Jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku je jaskyňa Driny v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých prevládajú mohutnejšie a širšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinovitých koróznych chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.

Liečba v jaskyniach

Speleoterapeutická liečba sa vykonáva v Bystrianskej jaskyni, zdravotné speleoklimatické pobyty v Jasovskej a Belianskej jaskyni. Počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku z konca 60. a začiatku 70. rokov minulého storočia sa vzťahujú na Gombaseckú jaskyňu. Na balneoterapiu sa využíva jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach v Štiavnických vrchoch – ako parný kúpeľ ju opísal už M. Bel v roku 1723.

Najvýznamnejšie jaskyne z hľadiska ochrany prírody

Za národné prírodné pamiatky je vyhlásených 44 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa so systémom Stratenskej jaskyne sú zaradené do svetového prírodného dedičstva. Jaskyňa Domica patrí medzi podzemné mokrade medzinárodného významu Ramsarského dohovoru. Je súčasťou cezhraničného slovensko-maďarského jaskynného systému Domica – Baradla.

Jaskyniarske organizácie

Ochranu, starostlivosť a správu jaskýň ako vlastníctva štátu zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Národnú databázu jaskýň buduje a spravuje Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktoré sa zaoberá aj zbierkotvornou činnosťou vo vzťahu k jaskyniam a jaskyniarstvu. Nové jaskyne alebo častí jaskýň objavujú najmä členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktorí spolupracujú aj pri dokumentácii a ochrane jaskýň.