Dobšinská ľadová jaskyňa

Trasa	Dospelí	Deti 6-15r., invalidi *1	Študenti, > 60 rokov *2	Foto-Video bez použitia statívu *3	Mimoriadny vstup *4
Dobšinská ľadová jaskyňa	12,00 €	6,00 €	11,00 €	10,00 €	50,00 €

Vysvetlivky:

^*1 - Deti od 6 do 15 rokov; Invalidi nad 15 rokov s platným preukazom
^*2 - Študenti riadneho denného štúdia – v prípade vysokých škôl po preukázaní sa platným dokladom o štúdiu s vyznačením doby platnosti pre aktuálny rok; Osoby nad 60 rokov
^*3 - Foto-Video - Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu sa môže uskutočniť len počas prehliadky jaskyne, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť a bezpečnosť prevádzky jaskyne.
^*4 - Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne.

Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, nakoľko naša organizácia patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v zmysle zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR nie je oprávnenou osobou

Sprievodné slovo. Информации екскурзовода

REZERVÁCIE VSTUPOV SA NEVYKONÁVAJÚ. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne, t. j. aj v čase medzi pravidelnými vstupmi v zmysle platného vstupného poriadku.

	Trvanie	Dĺžka	Priemerná teplota
Dobšinská ľadová jaskyňa	30 min	515 m	-3,9 - -0,2 °C

Priemerná teplota v zaľadnených častiach:    -3,9 až -0,2°C

Priemerná teplota v nezaľadnených častiach:    0,8 až 3,5°C

Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1483 m. Dĺžka prehliadky: 515 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov.

Jaskyňa má niekoľko úchvatných častí, medzi ktoré patria zaľadnená Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica, a Peklo. Teplota vzduchu vo Veľkej sieni je od -3,8 do + 0,5 C. Z usmiateho slnečného dňa návštevník zíde len niekoľko desiatok metrov pod zemský povrch a ocitne sa v ľadovom kráľovstve chladu a dokonalých výtvorov rúk matky prírody.

Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín a rota vojenských rýchlokorčuliarov.

Ako sa pripraviť na prehliadku

Prevýšenie a rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a jaskyňou tvoria určitú záťaž na organizmus. Pred vstupom do jaskyne je potrebné si oddýchnuť, aby aklimatizácia v jaskyni prebehla bez problémov. Vhodné je teplejšie oblečenie a pevná obuv.

Správca:	Ing. Ľubomír Očkaik
Adresa:	049 71 Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Telefón:	+421/ (0)58/ 788 14 70
E-mail:	dobslj@ssj.sk

Okres:	Rožňava
Kraj:	Košický
Katastrálne územie:	Dobšiná
Geomorfologická jednotka:	Slovenský raj
Kategória:	Sprístupnené SSJ, Národné prírodné pamiatky, Jaskyne svetového dedičstva
Dĺžka:	1 491 m
Hĺbka:	75 m

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.

K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka. Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Výstup k jaskyni trvá asi 25 min.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

• Stratená, Dobšinská ľadová jaskyňa (bus),
• Dobšinská ľadová jaskyňa (vlak)

Prístup autom do osady Dobšinská ľadová jaskyňa:

• Z Popradu cez Vernár smer Rožňava – 30 km
• Z Brezna cez Červenú Skalu, Telgárt smer Rožňava – 60 km
• Z Rožňavy cez Dobšinú smer Poprad – 40 km

GPS súradnice

N 48,8680000 E 20,3024998

Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1491 m a vertikálne rozpätie 75 m.

Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho kori­dor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Pôvodné tvary riečnej modelácie sú premodelované mrazovým zvetrávaním.

Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami. V nezaľadnených častiach sú aj niektoré formy sintrovej výplne (stalagmity, stalaktity, sintrové kôry, náteky mäkkého bieleho sintra).

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil. Začiatky tvorby ľadovej výplne údajne siahajú do ľadovej doby riss (asi pred 300- až 140-tisíc rokmi), prípadne až do konca ľadovej doby mindel.

Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. m.).

Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni dosahuje –0,4 až –1,0 °C (vo februári –2,7 až –3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C). Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Relatívna vlhkosť vzduchu v zaľadnených častiach je zväčša 75 až 90 %, niekedy aj nad 90 %. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Ide o staticko-dynamickú jaskyňu s rozdielnym zimným a letným režimom prúdenia vzduchu. V zimnom období prúdi studený vzduch z povrchu do podzemia, v letnom období naopak.

Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zistili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) a netopiera riasnatého (Myotis nattereri), ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.

Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až E. Ruffíny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná jaskyňu sprístupnili už v roku 1871. Pokusy s jej elektrickým osvetlením sa začali v roku 1881. Riadne elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1887. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Hneď od objavenia pútala veľkú pozornosť odbornej i širokej verejnosti a navštívili ju mnohé vtedajšie významné osobnosti – P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský a ďalší. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893. V roku 1947 J. Mišelnický objavil Kvapľovú sieň, J. Ogurčák Severnú chodbu a L. Šimkovič Bielu sieň. V rokoch 1953 – 1954 bola vykonaná generálna oprava prehliadkovej trasy, elektrického osvetlenia a ochranárske opatrenia po objavení nezaľadnených častí. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.

• Návštevný poriadok
• Informačný leták
• Sprievodné slovo
• Информации экскурзовода