Záskočská jaskyňa

Vchod do jaskynného systému leží v nadmorskej výške 1332 m. Nachádza sa v mohutnom masíve Krakovej hole zaberajúcom plochu približne 18 km2, ktorý je na západe a východe ohraničený kaňonovitými dolinami horských riečok Štiavnice a Demänovky. Jaskynný systém pozostáva z dvoch spojených jaskýň V Záskočí a Na Predných, ktorého súčasná dĺžka predstavuje 5034 m chodieb, priepastí a dómov s vertikálnym rozpätím 284 m. Tento podzemný labyrint odvodňuje územie od horského chrbta Prednie, až po záver doliny Záskočie.

Jaskyňa v Záskočí je vytvorená v komplexe strednotriasových vápencov a dolomitov. Pre jaskyňu sú charakteristické typické rúrovité chodby, poukazujúce na korózno-eróznu modeláciu pretekajúceho vodného toku.

Jaskynný systém predstavujú dve hlavné chodby, situované nad sebou, ktoré sú rozčlenené stupňami s niekoľkými priepasťovitými úsekmi. Ide o dve vývojové úrovne fosílneho riečneho toku. Jaskynný systém vznikol korózno-eróznou činnosťou alochtónneho vodného toku, ktorý sa postupne zarezával do vápencového masívu. V ďalšej etape svojho vývoja spolupôsobil aj vplyv presakujúcich atmosférických vôd do tektonicky porušeného vápencového masívu Krakovej hole.

V jaskyni sa na mnohých miestach nachádzajú sedimenty riečneho pôvodu zložené najmä z opracovaných úlomkov červených pieskovcov, vápencov a dolomitov. Úlomky týchto hornín svedčia o ich pomerne dlhom transporte vodným tokom.

Výplň jaskynných priestorov tvoria rôzne formy sintrových nátekov a zaujímavé biele až priezračné kalcitové kryštály s výrazným optickým dvojlomom. V jazierkach a medzi sutinou sa nachádzajú jaskynné perly guľatých tvarov s priemerom 4-5 mm, a tiež oválne až mnohostenné veľkosti približne do 20 mm. Sú bielej farby s matným až sklovitým povrchom. Jaskyňa z klimatického hľadiska predstavuje dynamický typ s intenzívnym prúdením vzduchu.

Kostrové nálezy zvyškov jaskynných medveďov (Ursus spelaeus), pochádzajúce pravdepodobne z obdobia pleistocénu, boli nájdené vo vstupných častiach jaskyne.