Zápoľná

Počas terénnych prípravných prác pre výstavbu vodného diela v rokoch 1939 – 1941 pri vŕtaní jedného z geologických vrtov bola objavená 14 m hlboká jaskyňa. Nachádza sa pod strmým vápencovým bralom Zápoľná, na pravej strane doliny Čierneho Váhu v priestore Nižného Chmelienca pri osade Svarín. Jej vchod je v nadmorskej výške 755 m, 50 m nad dnom doliny.

Jaskyňa Zápoľná je vytvorená v pomerne úzkom pruhu gutensteinských vápencov, ktoré patria do bielovážskej série chočského príkrovu. Tieto smerujú na severovýchod do západnej časti Kozích chrbtov do Važeckého krasu vzdialeného približne 8 km. V rámci prieskumných prác, realizovaných členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti, skupiny Liptovský Mikuláš, boli v rokoch 1997 a 1998 objavené nové priestory jaskyne. Po posledných prieskumoch dosiahol jaskynný systém Zápoľnej dĺžku 1 789 m s vertikálnym rozpätím 59 m.

Jaskynné priestory predstavujú komplikovaný labyrint chodieb, priepastí a komínov, vytvorených koróznou činnosťou vody spojenou s rútením a prepadávaním podzemných dutín. Pre jaskyňu sú charakteristické prevažne oválne a nepravidelne modelované podzemné priestory, ktoré nemajú znaky modelácie podzemným vodným tokom. Ich vznik podmienila pomalá cirkulácia až stagnácia podzemnej vody. V najspodnejších častiach jaskyne sa nachádzajú hlboké vodné sifóny zasahujúce až pod úroveň hladiny Čierneho Váhu, pričom ich hladina výškovo nesúvisí so zmenami v povrchovom toku.

Sedimentárnu jaskynnú výplň tvorí v prevažnej miere hlina, miestami jemný piesok a sutina. V jej vstupných častiach sa výrazne prejavila mrazová remodelácia. V tomto rozsiahlom jaskynnom systéme sa okrem častí v okolí vstupnej priepasti nevyskytujú žiadne typické jaskynné živočíchy ani žiaden druh netopierov.

Jaskyňa Zápoľná predstavuje v rámci krasových oblastí Slovenska typický príklad koróznej jaskyne vytvorenej v hlbšej zóne stagnujúcej podzemnej vody.