Liskovská jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza východne od Ružomberka v blízkosti obce Lisková. Je známa už od nepamäti. Hlavný vchod v nadmorskej výške 500 m je situovaný v skalnom portáli s južnou expozíciou, ďalšie otvory vedúce do horných poschodí sa nachádzajú západne od hlavného vchodu.

Jaskynný systém je vytvorený vo vrchu Mních, ktorý geomorfologicky výrazne vystupuje z okolitého terénu. Je budovaný kryhou karbonátových hornín, ktorá na južnej strane vystupuje zo súvrství centrálnokarpatského paleogénu Liptovskej kotliny. Kryha je tvorená prevažne monoklinálne uklonenými strednotriasovými (aniskými) vápencami a dolomitmi gutensteinského typu. Zo severnej strany sú na nich transgresívne uložené numulitické vápence a zlepence bazálneho paleogénu.

Celková dĺžka jaskynných priestorov v súčasnosti dosahuje 4 250 m s vertikálnym rozpätím 74 m. Podzemné priestory sa nachádzajú na pomerne malom pôdoryse približne 100 x 120 m. Teplota v jaskyni je počas celého roka stabilná, dosahuje 7-8 °C.

V zmysle typologického krasového členenia Liskovská jaskyňa patrí k úplne vyvinutému endokrasu, ktorý je viazaný na prevažne čisté vápence z okrajových častí krasových území formovaných riečnymi tokmi.

Najvýznamnejšie hodnoty jaskyne sú najmä archeologické nálezy. Už od 18. storočia sa dostala do povedomia odborníkov i obyvateľstva. Jej priestory sú však značne poškodené neodborne vykonávanými výskumami a vylamovaním sintrovej výplne. Najstaršie osídlenie jaskyne pochádza z neskoršej doby kamennej. Našli sa tu najmä kamenné štiepané nástroje a úlomky medených šperkov. V roku 1997 sa v jednej z bočných chodieb v blízkosti Jánošíkovej siene podarilo odkryť a odborne zdokumentovať unikátny kultový objekt s ľudskými pozostatkami. Úlomky typických nádob s gombíkovitými a prstovými výčnelkami dokazujú, že v Liskovskej jaskyni bolo objavené prvé sídlisko lengyelskej kultúry na Liptove. Práve tu sa v druhej polovici 19. storočia uskutočnil prvý speleoarcheologický výskum v bývalom Uhorsku. V novovekých výskumoch sa naďalej pokračovalo, o čom svedčí aj vzácny objav V.Struhára z roku 1997. Podarilo sa mu odhaliť kompletne neporušené pohrebisko, ktoré reprezentuje zatiaľ jediný doklad staroeneolitického osídlenia v strednej časti severného Slovenska. Medzi najvýznamnejšie objavy novodobej archeológie na tejto lokalite sa považuje aj unikátny nález medeného býčieho dvojzáprahu, ktorý sa datuje do 4. tisícročia p.n.l. Výnimočnosť nálezu spočíva v tom, že takéto výtvarné spracovanie nemá na Slovensku obdobu a zároveň tu predstavuje najstaršiu kovovú sošku domestikovaného ťažného zvieraťa. O nespornej unikátnosti Liskovskej jaskyne svedčia aj mnohé nálezy medených náušníc a keramiky, ktorá sa v jaskyni nachádza vo veľkom počte.

V Liskovskej jaskyni bolo doposiaľ zistených až 12 druhov netopierov. Jej bohaté druhové spektrum ako aj prítomnosť vzácnej reprodukčnej kolónie netopiera vodného (Myotis daubentonii) ju spolu s jaskyňami Demänovského jaskynného systému radí medzi chiropterologicky najhodnotnejšie jaskynné lokality Liptova. Jaskyňa bola v 70-tych rokoch významným zimoviskom netopierov Myotis myotis a Myotis oxygnathus. Na faunu bezstavovcov je jaskyňa pomerne chudobná. Známe sú prevažne povrchové, prípadne troglofilné druhy, ktoré prenikajú cez otvory najmä do jej okrajových častí, ako napríklad šťúrik Neobisium muscorum, chvostoskoky Plutomurus carpaticus, Arrhopalites pygmaeus, pavúk Clubiona pallidula, chrobák Choleva bicolor, časté sú motýle a dvojkrídlovce. Vo vlhkých hlinitých sedimentoch sa vyskytuje vlhkomilná dážďovka Octolasium lacteum. Najvýznamnejší je nález jaskynnej formy chvostoskoka z rodu Megalothorax, ktorý je novým druhom pre vedu.