Krásnohorská jaskyňa

Nachádza na severnom úpätí Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, pri okraji Rožňavskej kotliny neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Známa je najmä mohutným Kvapľom rožňavských jaskyniarov dosahujúcim výšku až 32,6 m, ako aj tajuplným podzemným riečiskom. Do jaskyne sa vchádza vyrazenou štôlňou, ktorej povrchový otvor je pri vyvieračke Buzgó ležiacej v nadmorskej výške 316 m.

Jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových sivých až tmavosivých gutensteinských dolomitoch a dolomitových vápencoch, jej zadná časť v svetlosivých steinalmských vápencoch silického príkrovu. Vznik podzemných priestorov podmienila najmä výrazná tektonická porucha, pozdĺž ktorej pôsobila korózna a erózna činnosť podzemného vodného toku. Tento sa na povrch dostáva vyvieračkou Buzgó, odkiaľ priteká do Čremošnej. Podzemný hydrologický systém sa začína v závrtoch pri studni Žedem na Silickej planine v nadmorskej výške 535 m a postupne priberá ďalšie vody infiltrujúce zo zrážok.

Celková dĺžka jaskyne je 1355 m. Vodný tok v jaskyni v úseku od vyvieračky po Marikino jazero dosahuje dĺžku 520 m. Z tohto jazera vedie proti prítoku vody sifón, cez ktorý potápači prenikli do Zrúteného a Suťového dómu. Predpokladá sa, že odtiaľ pokračujú priestory ďalej, avšak nie sú zatiaľ známe. Hlavnú časť jaskyne tvorí kaňonovitá chodba, ktorá je na priečnych poruchách rozšírená do mohutných dómov vysokých až 45 m. Na podzemnom riečisku sú miestami prietokové jazerá. Severne od Marikinho jazera je bočný ľavostranný prítok vody, ktorý odvodňuje priľahlú západnú časť vodozbernej oblasti jaskyne.

V bočnej západnej prítokovej vetve jaskyne sa vyskytuje bohatá sintrová výzdoba, z ktorej sú najhodnotnejšie rozmanité excentrické výrastky (heliktity). V pozoruhodnej podobe sa tu vytvorili aj zemné pyramídy. Teplota vzduchu v jaskyni je 9 °C, relatívna vlhkosť 98 %.

Zo 4 druhov netopierov v jaskyni zimujú najmä podkováre malé (Rhinolophus hipposideros) a podkováre veľké (Rhinolophus ferrumequinum). Zo suchozemských bezstavovcov tu žijú jaskynná žižiavka Mesoniscus graniger a troglofilná mnohonôžka Polydesmus denticulatus. Z pavúkov možno na stenách jaskyne spozorovať troglofilného kosca Ischyropsalis manicata. Bohaté populácie vytvára vzácny troglobiontný chvostoskok Arrhopalites aggtelekiensis, iný chvostoskok z rodu Mesaphorura je pre vedu novým druhom. V podzemnom toku sa hojne vyskytuje stygobiontný kôrovec nifargus jaskynný Niphargus tatrensis.

Jaskyňu objavili v roku 1964 jaskyniari z Rožňavy znížením vody vo vyvieračke a následným rozšírením úzkej vstupnej chodby. Prieskum vyvieračky začal V. Rozložník v roku 1954. V súčasnosti sa do jaskyne vchádza vyrazenou štôlňou, dlhou 120 m. O sprístupnení jaskyne sa uvažovalo už po jej objavení, avšak turistické sprístupnenie sa stalo skutočnosťou až v roku 2004 zásluhou J. Stankoviča a jeho spolupracovníkov. Dĺžka sprístupnenej časti je 420 m.

Iné sprístupnené jaskyne