Jasovská jaskyňa

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny Slovenského krasu, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Jasovská skala je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.

Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy.

Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %.

Jasovská jaskyňa zaujíma popredné postavenie medzi zimoviskami netopierov na Slovensku. Zistilo sa tu doposiaľ až 18 druhov netopierov. Spolu s Drienovskou jaskyňou tvorí na východnom okraji Slovenského krasu jeden harmonický celok podzemných úkrytov, na ktorý sú viazané významné spoločenstvá viacerých druhov netopierov, najmä podkovárov. Početné zimné kolónie vytvárajú najmä podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), ktorý nakopením sa jedincov do tesnej agregácie pripomína zoskupenie podkovára južného, prechodne obývajúceho najvyššie priestory jaskyne. Podkovár južný (Rhinolophus euryale) v oblasti Jasova dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Z ostatných druhov registrujeme dominantnejší výskyt netopiera brvitého (Myotis emarginatus) a netopiera obyčajného (Myotis myotis). Z bezstavovcov tu žije vzácny jaskynný pavúkovec Eukoenenia spelaea, ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek (Palpigradida) na Slovensku. Početný výskyt má troglofilná mnohonôžka Polydesmus denticulatus. Vo vodnom prostredí žije drobný jaskynný kôrovec Diacyclops languidoides. Z paleontologického hľadiska je jaskyňa známa nálezmi kostrových pozostatkov jaskynných medveďov Ursus spelaeus.

Sprístupnené jaskyne - Jasovská jaskyňa