Dobšinská ľadová jaskyňa

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.

Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1483 m a vertikálne rozpätie 112 m.

Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho kori­dor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Pôvodné tvary riečnej modelácie sú premodelované mrazovým zvetrávaním.

Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami. V nezaľadnených častiach sú aj niektoré formy sintrovej výplne (stalagmity, stalaktity, sintrové kôry, náteky mäkkého bieleho sintra).

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil. Začiatky tvorby ľadovej výplne údajne siahajú do ľadovej doby riss (asi pred 300- až 140-tisíc rokmi), prípadne až do konca ľadovej doby mindel.

Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. m.).

Doposiaľ tu bolo zistených 12 druhov netopierov. Dobšinská ľadová jaskyňa je najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Z ďalších druhov sa každoročne vyskytujú vo vyššom počte večernica severská (Eptesicus nilssonii), netopier obyčajný (Myotis myotis) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Dominantnými skupinami bezstavovcov sú chvostoskoky (Collembola), dvojkrídlovce (Diptera), roztoče (Acarina) a chrobáky (Coleoptera). V inverznej vegetácii vo vstupnej časti jaskyne sa vyskytuje vzácny chvostoskok Hypogastrura crassaegranulata dobsinensis, ktorý je glaciálnym reliktom. Priamo v jaskyni žijú troglobiontné chvostoskoky Arrhopalites aggtelekiensis, Deuteraphorura kratochvili a Protaphorura janosik a troglofilná mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx. V podzemnom jazere v nezaľadnenej časti jaskyne žijú vzácne jaskynné kôrovce - hlbinovka slepá (Bathynella natans) a plazivka z rodu Elaphoidella.

Sprístupnené jaskyne - Dobšinská ľadová jaskyňa