Čaro a tajuplnosť nášho svetového prírodného dedičstva môžu zo širokej verejnosti najlepšie spoznať i vizuálne sledovať iba návštevníci sprístupnených jaskýň. Z pätnástich klasicky či turisticky sprístupnených jaskýň na Slovensku (nevnímajúc Bojnickú hradnú jaskyňu ako súčasť prehliadky tamojšieho zámku) je až šesť z nich súčasťou svetového prírodného dedičstva (Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa).
Ostatné jaskyne a priepasti svetového dedičstva nie sú sprístupnené pre verejnosť. Mnohé z nich sú ťažko dostupné. Do ich podzemia vstupujú iba skúsení jaskyniari či speleoalpinisti pomocou lanovej techniky alebo náročným lezením a plazením. Do niektorých častí jaskýň s vodnými sifónmi alebo zaplavenými úsekmi prenikajú iba speleopotápači.
Ucelená charakteristika sprístupnených jaskýň svetového dedičstva, ktorú si môžete prečítať, je inšpiratívnou pozvánkou na ich návštevu, ako aj zosumarizovaním poznatkov a údajov na retrospektívny pohľad či utužujúcu spomienku po ich prehliadke. Následne podávame základnú charakteristiku ostatných národných prírodných pamiatok – nesprístupnených jaskýň a priepastí svetového prírodného dedičstva.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu - svetové prírodné dedičstvo
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu boli zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe bilaterálneho nominačného slovensko-maďarského projektu v roku 1995, ktorý bol odsúhlasený Výborom pre svetové dedičstvo v dňoch 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne. V roku 2000 bol tento projekt rozšírený o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a schválený na zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v Cairns v dňoch 27. 11. - 2. 12. 2000.
V súčasnosti jaskyne Slovenského krasu predstavujú jediný prírodný fenomén na Slovensku, ktorý je súčasťou zoznamu svetového dedičstva.
Predstavujú výnimočný príklad stále trvajúcich geologických procesov a významných geomorfologických javov. Reprezentatívnosť a výnimočnosť podzemných foriem Slovenského a Aggtelekského krasu spočíva najmä v nasledujúcich skutočnostiach.
Genetická a morfologická rozmanitosť jaskýň
V predmetnej oblasti sa v relatívnej blízkosti od seba vyskytujú najrozličnejšie genetické a morfologické typy jaskýň. Najfrekventovanejšie sú riečne (tzv. fluviokrasové) jaskyne, pretekané vodným tokom v súčasnosti alebo v minulosti, spravidla s typickými znakmi riečnej erózie a korózie (napr. stropné korytá a pozdĺžne bočné priehlbiny v Domici a v Gombaseckej jaskyni) ako aj korózne priestory vytvorené chemickým rozpúšťaním presakujúcich alebo stagnujúcich krasových vôd (napr. priepasti Zvonivá jama, Malá a Veľká žomboj, Malá a Veľká bikfa, Brázda, Obrovská priepasť a pod. s vertikálnymi koróznymi stenami, ale sem patria aj unikátne korózne priestory Ochtinskej aragonitovej jaskyne so zarovnanými stropmi, koróznymi stropnými kupolami, šikmými facetovými zárezmi). Už zriedkavejšie sa vyskytujú výrazné zlomové chodby, ako v Krásnohorskej jaskyni alebo až rozsadlinové priestory, napr. v Čertovej diere alebo Snežnej diere.
Variabilita sintrovej výplne jaskýň
V máloktorej krasovej oblasti sa vyskytuje vedľa seba toľko reprezentatívnych typov kvapľovej výzdoby ako v Slovenskom krase. Unikátne sú brčká v Gombaseckej jaskyni, kde dosahujú aj trojmetrovú dĺžku a na celom svete sú známe sintrové štíty a bubny jaskyne Domica ako aj aragonitové kryštály Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Okrem nich sa v jaskyniach Slovenského krasu vyskytujú rôzne tvary stalaktitov (vrátane vzácnejších guľovitých kvapľov v Domici), stalagmitov (krásne pagodovité stalagmity sú v Domici, mohutné pagody vo Zvonivej jame, palicovité stalagmity v Ardovskej jaskyni, palmovité v Domici a pod.), stĺpov (v Krásnohorskej jaskyni sa nachádza vyše 32 m vysoký Kvapeľ rožňavských jaskyniarov), sintrových záclon (Milada, Domica), nátekov, hráškovitých útvarov (v priepasti Brázda), sintrových kaskád (napr. Rímske kúpele v Domici), jazierkových útvarov (Diviačia priepasť), mäkkých sintrov (Gombasecká jaskyňa, priepasť Šingliarka) a excentrických útvarov (najmä v Hrušovskej jaskyni). K tomu sa priraďujú dve jaskyne so stálou ľadovou výplňou: Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je s objemom ľadu 110 132 m3 skutočnou raritou a Silická ľadnica, ktorá s nadmorskou výškou 503 m je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou v miernom klimatickom pásme. Ľadová výplň sa vyskytuje aj v Snežnej jame.
Výnimočná hustota reprezentatívnych typov jaskýň mierneho klimatického pásma
Spomínané hodnotné krasové javy sú viazané na vyše 1000 jaskýň, ktoré sú koncentrované na ploche približne 400 km2. Ďalších 200 km2 sa nachádza na maďarskej strane územia. Takáto hustota jaskýň s vysokou reprezentatívnou hodnotou sa v oblasti krasu mierneho klimatického pásma nikde inde nevyskytuje.
Výskyt vzácnych podzemných živočíchov a archeologických nálezov
Početné zastúpenie jaskýň a rôznych krasových dutín ako aj vhodné klimatické podmienky podmienili rozmach rôznych druhov podzemných živočíchov, najmä bezstavovcov v tejto oblasti. Pretože životné prostredie pravých jaskynných (správnejšie kavernikolných) živočíchov je ohraničené podzemnými priestormi, vytvorili sa tu endemity, ktoré sú známe len z územia Slovenského a Aggtelekského krasu, prípadne z blízkeho okolia. Takýmto je drobný biely ráčik krivák jaskynný (Niphargus aggtelekiensis), šťúrik Neobisium (Blothrus) slovacum alebo drobné chrobáky Duvalius szilicensis a Duvalius bokori. V Ardovskej jaskyni a v Domici nedávno boli zistené ďalšie vzácne bezstavovce, ako šťúrovka Eukoenenia spelea alebo mnohonôžka Typhloiulus sp.
Vzácnou skupinou jaskynných živočíchov sú netopiere. Dôležitými zimoviskami sú jaskyne Domica (najmä druhov Rhinolophus ferrumequinum, Rh. hipposideros, Rh. euryale a Myotis emarginatus), Jasovská jaskyňa, Drieňovská jaskyňa, Čertova diera, Dobšinská ľadová jaskyňa (najmä vzácneho druhu Myotis mystacinus/brandtii) a ďalšie. Jaskyne tejto oblasti poskytujú biotop vyše 500 druhom pravých jaskynných i ďalších živočíchov.
Na území Slovenského a Aggtelekského krasu sú známe aj jaskyne, v ktorých sa zachovali pamiatky vhodne reprezentujúce vývoj viacerých kultúr pravekého človeka. Mimoriadne sú vzácne stopy po osídlení ľudí bukovohorskej kultúry v Domici (so zachovanou hrnčiarskou dielňou, stopami po dolovaní hliny, odtlačkom tkaniva, nálezmi keramiky, ihly na šitie z kosti a rôznych ďalších predmetov ako aj jednoduchých nástenných nákresov), v Ardovskej jaskyni a v Archeologickom dóme Silickej ľadnice. Osobitne sú vzácne zachované kultové masky kyjatickej kultúry vyhotovené z ľudskej lebky z Majda-Hraškovej jaskyne a z Babskej diery. V mnohých ďalších jaskyniach boli nájdené početné predmety z neskorej doby bronzovej, z doby železnej, halštatskej a zo stredoveku. Z historických pamiatok je osobitne hodnotný husitský nápis v Jasovskej jaskyni.
Ako je zabezpečená starostlivosť a ochrana lokalít?
Z legislatívnych opatrení, týkajúcich sa ochrany jaskýň svetového dedičstva v Slovenskej republike sú najdôležitejšie nasledovné:
- V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je každá jaskyňa na Slovensku pod ochranou štátu v najprísnejšom 5. stupni ochrany, t. j. vrátane jaskýň svetového dedičstva. Vyhláškou MŽP SR č. 293/1966 Z. z. boli najvýznamnejšie z nich vyhlásené za národné prírodné pamiatky: Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Domica, Drienovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Kunia priepasť, Milada, Obrovská priepasť, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Silická ľadnica, Skalistý potok, Snežná diera, Zvonivá jama a Dobšinská ľadová jaskyňa. V rámci územnej ochrany prírody na Slovensku sa tým zabezpečila legislatívna ochrana najvýznamnejších jaskýň svetového dedičstva na najvyššej možnej úrovni.
- Vyplývajúc z horeuvedeného zákona o ochrane prírody a krajiny každý zásah do jaskýň podlieha predchádzajúcemu súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorý svoje rozhodnutie vydá na základe stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody
- V júli 1996 Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 509/1996 týkajúce sa Programu podpôr a koncepcii rozvoja lokalít, ktoré sú zapísané v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO a uložila Ministerstvu životného SR do 31. 12. 1996 vypracovať súborný program opatrení na ochranu slovenskej časti lokality svetového prírodného dedičstva – jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu. Vypracovaný program obsahuje opatrenia na komplexnú starostlivosť o toto územie do roku 2001 (prieskum, výskum, monitoring, technické opatrenia, praktická starostlivosť, výchova, propagácia, organizačné zabezpečenie a ochrana).
- Na základe Ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, sa všetky jaskyne na Slovensku – teda aj jaskyne svetového dedičstva – dostali od 1. 7. 2001 do vlastníctva štátu. Znamenal to významný pozitívny krok k ochrane jaskýň.
- Nariadením Vlády SR zo dňa 13. 11. 2002 č. 101/2002 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský kras, došlo k prekategorizovaniu bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras na národný park. Znamená to zvýšenie stupňa ochrany z 2. na 3. stupeň v prevažnej časti územia, na ktorom sa jaskyne svetového dedičstva nachádzajú. Vytvorili sa tým efektívnejšie podmienky na ochranu povrchových krasových javov, ktoré výraznou mierou vplývajú na jaskyne svetového dedičstva.
- Zmenou štatútu Správy slovenských jaskýň č. 46/2001-5 s platnosťou od 1.1. 2002 prešla kompetencia starostlivosti o nesprístupnené jaskyne zo Štátnej ochrany prírody na Správu slovenských jaskýň so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Starostlivosť o všetky jaskyne slovenskej časti svetového dedičstva teda zabezpečuje jedna organizácia, ktorá je priamo riadená Ministerstvom životného prostredia SR. Tým sa kvalitatívne, odborne i materiálne zlepšili podmienky na starostlivosť o jaskyne svetového dedičstva.
- Nariadením vlády SR č. 281/1998 Z. z. bol schválený územný plán Veľkého územného celku Košického kraja, ktorý zahŕňal aj územie Slovenského krasu.
- Dňa 2. 2. 2001 bola jaskyňa Domica zapísaná do zoznamu ramsarských lokalít pod č. 1051 ako medzinárodne významná mokraď podzemných krasových vôd.
Plánované ďalšie legislatívne opatrenia v záujme ochrany jaskýň svetového dedičstva:
- Vyhlásenie povrchového ochranného pásma jaskýň Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa (spolu so Silickou ľadnicou) v roku 2005.
- Ďalej sa spracovali projekty na ochranné pásma jaskyne Milada, Ardovskej jaskyne, Krásnohorskej jaskyne, ktorých vyhlásenie sa predpokladá v rokoch 2005–2007.
Manažment lokalít svetového dedičstva
Ľudské a finančné zdroje potrebné na zachovanie lokality svetového dedičstva v trvalo udržateľnom optimálnom stave sa zabezpečujú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Správy slovenských jaskýň, predtým aj Štátnej ochrany prírody SR. Najvýraznejšie aktivity manažmentu s najviac vynaloženými finančnými prostriedkami smerovali na:
- uzatváranie vchodov významných a ohrozených jaskýň alebo na výmenu kvalitnejších a bezpečnejších uzáverov – Ardovská jaskyňa, Čertova diera (vedľajší vchod Domice), Domica (štôlňa nad II. Plavbou), Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa (horný vchod), Kamenná pivnica, Milada, Matilda, Nová brzotínska jaskyňa, Skalistý potok, Silická ľadnica (protiprievanový uzáver spodnej nezaľadnenej časti z dôvodu zamedzenia prístupu teplého vzduchu do vrchných zaľadnených častí), Šingliarova priepasť, oplotenie Zvonivej jamy a pod.,
- označenie najvýznamnejších jaskýň: 14 jaskýň znakom svetového dedičstva a ďalších 40 jaskýň štátnou symbolikou a textovou tabuľou (v rokoch 1997–1999),
- opatrenia na ochranu a prevádzku Ochtinskej aragonitovej jaskyne: inštalácia kamerového systému na sledovanie pohybu návštevníkov, úprava časti chodníka v jaskyni a vstupnej štôlne, odstránenie starých neestetických a inštalácia nových zábran na ochranu aragonitovej výplne, nová elektroinštalácia s výrazným obmedzením podmienok na rast lampovej flóry (v rokoch 1997–2002),
- na rekonštrukciu elektroinštalácie a na úpravu vstupnej chodby Jasovskej jaskyne (v roku 1998),
- na odstránenie nečistôt z jaskýň Krulova baňa, Snežná priepasť, Dvojitá priepasť, Zvonivá jama pri Silici, Šingliarova priepasť.
Výskumné a ochranárske projekty:
- Program záchrany NPP Ochtinská aragonitová jaskyňa vypracovaný pracovníkmi Správy slovenských jaskýň (P. Bella, J. Zelinka, M. Peško) v júli 2000 s platnosťou do roku 2004. Program podrobne hodnotí súčasný stav prírodných hodnôt jaskyne, faktory ohrozenia, zásady záchrany, opatrenia na zlepšenie stavu, praktickú starostlivosť, monitoring a spoluprácu s verejnosťou
- Geofyzikálny výskum jaskyne Domica realizovaný firmou ECS Slovakia, Spišská Nová Ves v roku 1997, ktorý sa zameral najmä na zistenie priebehu neznámych podzemných priestorov v ponornej oblasti jaskyne.
- Geomorfologický výskum Ochtinskej aragonitovej jaskyne, jaskyne Domica a Jasovskej jaskyne s cieľom inventarizácie tvarov jaskynného skalného georeliéfu a spresnenia genézy jaskynných priestorov s využitím výsledkov rádioizotopového datovania sintrov a paleomagnetického výskumu sedimentov (v spolupráci s Geologickým inštitútom Poľskej akadémie vied vo Varšave a Geologickým ústavom Akadémie vied Českej republiky v Prahe, v rokoch 1997–1999).
- Výskum pohybu ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni realizovaný Slovenskou speleologickou spoločnosťou v roku 1996 v nadväznosti na predchádzajúce výskumy ľadovej výplne.
- Geologický a mineralogický výskum v Ochtinskej aragonitovej jaskyni a v jaskyni Domici zameraný najmä na objasnenie genézy geologických javov, podzemných priestorov, sintrovej výzdoby, minerálov a pod.
- Výskum jaskynnej fauny – bezstavovcov v jaskyni Domica, Ardovská, Diviačia priepasť a v Gombaseckej jaskyni (Zoologický ústav SAV v Košiciach, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach).
- Výskum ľadovej výplne Dobšinskej ľadovej jaskyne (Správa slovenských jaskýň v spolupráci s Univerzitou v Kodani, firmou Selor z Holandska, Univerzitou v Berne a Geologickým ústavom v Budapešti) zameraný na komplexnú geochemickú a palinologickú analýzu ľadu.
- Gamaspektrometrický výskum v Gombaseckej jaskyni, Ochtinskej aragonitovej jaskyni, Dobšinskej ľadovej jaskyni, Jasovskej jaskyni a jaskyni Domica rozšírený o výskum sedimentov a sintrovej výplne (Prírodovedecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci a Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity v Brne).
Práca s verejnosťou:
- Výstavy prezentujúce jaskyne svetového dedičstvo sa inštalovali vo vstupných areáloch jaskyne Domica (v roku 1996), Ochtinskej aragonitovej jaskyne (v roku 1996, obnovená v r. 2004), Jasovskej jaskyne (v roku 1997) a Dobšinskej ľadovej jaskyne (v roku 2000). Informačné panely o svetovom dedičstve sú inštalované aj na prístupovom chodníku ku Gombaseckej jaskyni.
- Označenie svetového dedičstva sa zabezpečilo kovovými resp. kamennými emblémami svetového dedičstva – Domica, Diviačia priepasť, Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Obrovská priepasť, Skalistý potok, Kunia priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama a Dobšinská ľadová jaskyňa.
- V rámci sprievodného slova pre návštevníkov jaskyne Domica, Gombaseckej jaskyne, Jasovskej jaskyne, Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Krásnohorskej jaskyne a Dobšinskej ľadovej jaskyne sú informácie o ich zaradení do svetového dedičstva s poukázaním na ich reprezentatívne a výnimočné hodnoty.
- V roku 1996 vydala Správa slovenských jaskýň farebný propagačný plagát o zápise lokality do zoznamu svetového dedičstva. V roku 2001 sa v spolupráci s Správou Regionálneho Škocjanske jame v Slovinsku sa vydal spoločný plagát prezentujúci lokality „podzemného“ svetového dedičstva v strednej Európe. Správa slovenských jaskýň priebežne vydáva pohľadnice, skladačky a iné propagačné materiály o jaskyniach svetového dedičstva určené najmä pre návštevníkov sprístupnených jaskýň. V roku 2002 bola v spolupráci s maďarskou stranou vydaná farebná skladačka a súbor pohľadníc o jaskyniach svetového dedičstva. V roku 2005 sa plánuje vydať farebná knižná publikácia z príležitosti 10. výročia zapísania jaskýň Slovenského krasu do zoznamu svetového dedičstva.
- Turistickým spôsobom bola v rokoch 2000–2001 sprístupnená aj Krásnohorská jaskyňa, ktorá sa znovu sprístupnila 15. decembra 2004.
- V budúcich rokoch sa plánujú realizovať opatrenia na zvýšenie environmentálnej výchovy a propagácie svetového dedičstva. Vo vstupnom areáli jaskyne Domica sa v súčasnosti zriaďuje informačné centrum so stálou environmentálnou výstavou a s audiovizuálnym zariadením na ochranu jaskýň.
Monitoring
- Monitoring vplyvov na jaskynné priestory a ich podzemné ekosystémy realizovala Správa slovenských jaskýň a to najmä v prípade zvlášť významných a rizikových jaskýň svetového dedičstva. Išlo o tieto aktivity.
- Kontinuálny monitoring mikroklímy Ochtinskej aragonitovej jaskyne realizovaný od roku 1996 zameraný na sledovanie speleoklimatických zmien vplyvom návštevníkov a možný vplyv na aragonitovú výplň. V roku 2000 sa monitoring rozšíril na sledovanie vplyvu speleoklimatických zmien na teplotu sedimentov a horninového plášťa, ako aj na sledovanie chemizmus presakujúcich zrážkových vôd.
- Kontinuálne sledovanie termodynamického režimu Dobšinskej ľadovej jaskyne s cieľom detailnej intrepretácie klimatických podmienok na tvorbu a stabilitu ľadovej výplne vrátane zistenia vplyvu návštevníkov na ľadovú výplň (v spolupráci s Wroclawskou univerzitou v Poľsku a Rhurskou univerzitou v Bochumi v Nemecku).
- Hydrologický a hydrochemický monitoring podzemných vôd jaskyne Domica od roku 1997 zameraný na sledovanie prietoku a potenciálneho znečistenia podzemných vôd.
- Hydrologický monitoring v Jasovskej jaskyni (sledovanie hladiny podzemných vôd od roku 2000), hydrologický a klimatický monitoring v Gombaseckej jaskyni (od roku 2002).
- Monitoring výskytu netopierov v Jasovskej jaskyni, Dobšinskej ľadovej jaskyni a v Domici, pravidelné zimné sčítavanie netopierov v ostatných jaskyniach svetového dedičstva (najmä v Drienovskej, Ardovskej, Hrušovskej, Moldavskej, Majkovej a Hačavskej jaskyni, v jaskyniach Milada a Erňa, v priepasti Brázda, v Čertovej diere a iných jaskyniach v spolupráci so Skupinou na ochranu netopierov).
- Periodické sledovanie koncentrácie radónu v Ochtinskej aragonitovej jaskyni (v spolupráci so Štátnym zdravotným ústavom).
- Periodické sledovanie mikroklimatických pomerov a ľadovej výplne v Silickej ľadnici.
Čo ohrozuje svetové dedičstvo?
Hlavnými rizikovými faktormi, ktoré môžu potenciálne ohroziť celistvosť jaskýň a ich citlivé ekosystmémy sú:
- Poľnohospodárska činnosť, najmä vo vodozberných oblastiach aktívnych jaskýň (napr. Domica, Milada, Ardovská jaskyňa). V navrhovanom ochrannom pásme jaskyne Domica boli v roku 2004 vypracované zásady optimálneho spôsobu hospodárenia na poľnohospodárskom pôdnom fonde, ktoré budú premietnuté do vyhlášky Krajského úradu v Košiciach o ochrannom pásme jaskyne Domica.
- Lesohospodárska činnosť, najmä ťažba dreva holorubným spôsobom – požiadavky ochrany prírody sú akceptované v prípravnej fáze lesných hospodárskych plánov na 10-ročné obdobia.
- Ťažba nerastných surovín – na území Slovenského krasu sú v prevádzke dva veľkolomy na vápenec (Gombasek a Včeláre), ktoré sú stále potenciálnou hrozbou pre jaskynné priestory. Ťažba sa však sústavne sleduje orgánmi a organizáciami ochrany prírody. V prípade Gombaseckej jaskyne sa seizmickými meraniami nepotvrdil možný vplyv otrasov pri odstreloch v Gombaseckom lome na sintrovú výzdobu (tenké a dlhé brčká). Ostatné malé lomy boli postupne odstavené.
- Priemysel a produktovody – najväčším potenciálnym ohrozením je ropovod a plynovod, ktoré prechádzajú cez územie Slovenského krasu. V ostatnom čase však neboli zaznamenané žiadne havárie. Cementárne Gombasek a Včeláre znečisťujú ovzdušie exhalátmi v bližšom okolí.
- Turistika a cestovný ruch – vyskytli sa sporadické prípady olamovania kvapľov z jaskýň, zberu jaskynnej fauny a archeologických nálezov ilegálnymi návštevníkmi (najzávažnejším prípadom bolo vylamovanie aragonitovej výzdoby z Festivalovej jaskyne v Slovenskom rudohorí a zadržanie štyroch vykrádačov jaskynných bezstavovcov v Silickej ľadnici). V rámci protiopatrení sa postupne vymieňajú uzávery vchodov významných jaskýň za bezpečnostné a zvýši sa aj počet dobrovoľných strážcov prírody z radu jaskyniarov.
Celkovo možno konštatovať zníženie rizikových faktorov, čo je zapríčinené zlepšením podmienok starostlivosti o jaskyne svetového dedičstva.
